Dnes (31.3.2020) bol ten deň, kedy sa kvôli corone prepúšťalo. Som rada, že som zamestnávateľ a zamestnanec len sama seba sa, lebo je to prekérna situácia. Ale keď sa tak nad tým historicky zamyslím, zo 4 jobov, ktoré som mala, ma z 2 vyhodili a bolo to LEN DOBRE.
V 1. agentúre som robila od 18tich, bola som tam 9 mesiacov, potom som chcela zdvihnúť plat, šéfka sa tvárila indiferentne, tak som dala cez obed výpoveď a do večera dostala výpoveď 3/4 firmy, lebo sme krachovali. Sranda bola, že asi rok po tom, čo agentúru zavreli, ju znova otvárali, všetkých nás volali spať, ale z nepochopiteľných dôvodov ju dali riadiť tomu istému šéfovi, čo agentúru už raz položil. Btw krachol ju potom aj 2.krát
V 2. agentúre som bola 6 mesiacov. Bola to novozaložená agentúra, kde sme dokopy nič nerobili. Po 3 mesiacoch vyhodili šéfa a potom mňa. Moc som do toho “ničnerobenia” videla. Ale chceli mi prišiť “porušenie pracovnej disciplíny”. Z môjho úprimného rozlúčkového listu klientom, dostal nový šéf skoro infarkt. Ja som len povedala “ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva”. Nedajte sa a nebuďte obeť! 😉
V 3. agentúre som bola 3 mesiace. Šéfka bola zakomplexovaná mrochta, čo neznášala ženy. Bola som už 3. v poradí, takže som z toho namiesto blbého pocitu, mala pol ročné zimné prázdniny. Po tomto trende sa rodičia už celkom obávali o moju pracovnú spôsobilosť.
V 4. agentúre som bola 12 rokov! Doteraz sme kamaráti a spolupracujeme. Asi fakt nebola chyba vo mne!
Každopádne, z každej roboty mám pár fajn kamošov, kopu super zážitkov a každý vyhadzov ma posunul ďalej a som za to vďačná. Takže, keď vás náhodou vyhodili, majte chvíľu blbý pocit (lebo emócie treba prežiť a nie blokovať), potom si užite voľno a potom sa proste posuniete ďalej. Veci sú tak, ako byť majú.
