S podtitulom nesúhlasím, preto tento článok. Medzi tým, že vás z ničoho nič vypne a tým, že ste hypochodner, ktorý sa furt pozoruje je ešte celkom veľký priestor, aby ste boli živí, zdraví a normálni zároveň.
Ja si myslím, že my sme v tejto rýchlej pretechnizovanej dobe stratili senzitivitu na vlastné telo. Nevnímame sa, necítime sa, netušíme, čo to telo kedy robí, prečo nejak reaguje. Dokážeme sa celkom slušne ignorovať.
Tu položím moju obľúbenú otázku: Čo je pra vás priorita – zdravie alebo prachy? Deň má 24h, odrátajte spánok a povedzte, koľko sa z tých 16 venujete zdraviu a koľko prachom, práci, navyšovaniu kapitálu aj ega? A potom ešte raz prehodnoťte priority…
Jedna vec je, že sa o zdravie aktívne staráte, nejak športujete, nejak riešite stravu, keď sa necítite ok, podniknete nejaké kroky… Ale rozmýšľate pri tom, zamyslite sa, že čo to s vami robí? Riešite ten efekt? Ale ne ten racionálny, že odbehol som 15km s 4,5 tempom a zožral som mrkvičku, tak sa určite cítim super, lebo mám endorfíny a dobrý pocit s dodržaného režimu. Riešite niekedy že z toho športu ste aj zničení, že vás niečo bolí a že po tej surovej mrkvičke alebo superfood smoothie vám je chladno a ste bez energie? Lebo o tom to presne je!
Mať zdravý životný štýl podľa nejakej univerzálnej šablóny, jesť podľa nejakého diétneho trendu, ktorý je vám najsympatickejší, robiť športy, ktoré sú aktuálne cool a trendy, to ešte neznamená, že tie sú zrovna pre vás najlepšie a budete z nich bohvieako zdraví a fit. A presne tu ide o tu senzitivitu, zamyslieť sa občas, ako sa cítim, aktuálne, dlhodobejšie, čo mi fakt robí a nerobí dobre. A neprekričať to racionálne hlavou, ale riadiť sa pocitom, počúvať to telo trochu, načúvať mu.
Ono to znie divne, ale to telo z dlhodobého hľadiska fakt neoklamete a nevybabrete s ním.
