Mám 36 rokov a za tú dobu tu nebol pruser, no nebol! My si tu žijeme fakt v bubline. Pindáme síce na politikov a tak, ale úprimne?! Nemáme zemetrasenia, hurikány, vybuchujúce sopky, nikto nám nevletel do mrakodrapov, lebo ani tie nemáme, nehoria nám v lesoch koaly, no a smrtiace vírusy sme poznali len z filmov a správ (a v oboch prípadoch rovnako, sa nás to netýkalo). Vlastne všetky prusery poznáme len z filmov! Vieme, že niekde sa reálne tie prusery aj dejú (snáď až na tie vpády mimozemšťanov, aj keď, nikdy nevieš…), ale nepripúšťali sme si, že by to mohla byť aj naša realita.
Naše babky zažili vojnu, rodičia vpád rusov (nechcem strašiť, ale tiež si najskôr mysleli, že za pár dní odídu a boli tu 40rokov). Potom v 89 bola nežná revolúcia, tiež turbulentné časy. Podarilo sa to, veci sa zmenili, už nikdy neboli ako predtým a aj keď to rozhodne nebola len “sloboda, láska a mier”, pohli sme sa dopredu.
Úprimne, vy by ste komu v decembri uverili a koho by ste nevysmiali, keby vám načrtol scenár, čo tu máme aktuálne? Nikto by nepovedal, že sa to určite stať nemôže, ale aké precento pravdepodobnosti by ste tomu dali? Narazili sme na realitu. “Out of comfort zone”. Vtedy sa vraj človek posúva vpred!
Ocitli sme sa vo filme… Tak dúfajte, že bude americký, lebo tie mávajú happyendy! A dúfajte, že bude nudný, lebo v takých sa nič hrozné nestane!
