Homeoffice mám asi rok a pol. Dosť pripomína karanténu. Potrebovala som vyčistiť okolo seba vzduch aj energiu, byť viac len sama so sebou, bez rušivých elementov a ľudí. Robiť si čo chcem alebo aj nič nerobiť. 18r som robila event marketing, 10r mám svoju firmu, potrebovala som sa pohnúť ďalej. Stále robím eventy, ale popri tom čítam, študujem, dizajnujem, píšem, aj instagramujem.
Ako sa zmenil môj život počas karatnény? Úprimne, vôbec nijak! Vstávam kedy chcem. Každý deň chodím športovať (len teraz sama a vyhýbam sa davom v prírode, čo ma trochu otravuje). Keď svieti slnko, tak sa opaľujem. Slnko mi robí strašne dobre a nabíja ma energiou. Pracujem málo, lebo veci sa trochu zasekli, ale vôbec mi to nevadí. Oni sa zas odseknú a nejak určite bude. Nemám ani tých minimum meetingov, čo som mala a verím, že konečne všetkým dojde, že osobné meetingy sú strata času. Páči sa mi, že v meste je klud a cesty sú prázdne, ukludnuje to aj mňa. Do shoppingov moc nechodievam, bez reštík prežijem, jediné, čo mi chýba je piatok večer mesto s kamarátmi (ale my to potom doženieme) A nemám sa kam trochu normálne obliecť (tepláky, plavky, elasťáky, dokola). Našťastie doma nemám besniace deti, ktorých učiteľky by ma buzerovali s úlohami, ani otravného manžela. S Marcelom je doma pohodička, ten mi nejak nikdy nevadil a navyše chodí do práce (s respirátorom samozrejme).
Rozmýšľam, čo ma má tá corona naučiť? No mňa asi nič moc, ja to robím dobre, pre mňa bolo zdravie a pohoda priorita odjakživa, ale čo tých ostatných?
