Pár bizarných príhod zo sveta západnej medicíny, ktoré ma intuitívne priviedli k tomu, aby som hľadala nejaké menej stresujúce a viac komplexné spôsoby udržania sa pri zdraví.
Týmto článkom asi pár ľudí vytočím. Berte to s nadhľadom a s tým, že výnimky potvrdzujú pravidlo. Je to čisto môj názor a skúsenosť.
Celé detstvo som stretávala všeobecných lekárov. Ich vedomosti sú poväčšine, no všeobecné… Nezaujali ma. Bála som sa ich. Skôr inštinktívne, ináč mi nič strašné nebolo.
Raz som skončila v špitáli kvôli chýbajúcim 2/3 krvných doštičiek. Prvý si so mňou pohovoril psychológ. Logicky, že som sa tvárila divne, keď zdravé decko, ktorému nič nie je strčia do špitálu a všetci vás chodia okukovať, či sa vám nerobia modriny. Po pár dňoch sa zistilo, že to bola chyba v labáku, ale nechali si ma tam! a v karte si našli, že by mohli namiesto toho skúmať môj zvýšený bilirubín (ktorý žiadne problémy nespôsoboval a vyrástla som z neho). Vyšetrovacia metóda bola vskutku vedecká. 3 dni som jedla len jablká, že či to náhodou neklesne. Potom si našli v karte ešte moje príležitostné zvracania, tak mi do žalúdka, bez vedomia rodičov, strčili sondu. Keď mi po 4h! nevytiahli 2. typ žalúdočnej kyseliny, vykašlali sa na to! Výsledok môjho pobytu v špitáli? No zamyslite sa!
Potom som raz jednému vychytenému BA gynekológovi vysvetlila, ako sa lieči endometriálny polyp s argumentom “Ja mám vyštudovaný biznis a po 2r poznám príčinu aj spôsob liečby. Vy máte vyštudovanú medicínu a viete to len odrezať”. Argrument nemal. Poľutovaniahodné…
Podobne som dopadla u kardiológa v známej súkromnej poliklinike, ktorý ani po sérii vyšetrení nevedel prísť na príčinu a liečbu mojich palpitácií. Tak som to opäť nakoniec vypátrala sama a už s tým problémy nemávam.
No a to by asi aj stačilo. Stretla som aj pár múdrych. Dr. Housea som ešte nestretla. Ak takého poznáte, dajte mi prosím vedieť, chcem sa s ním zoznámiť! Ale základ je, aby človek lekárov nepotreboval. Tak sa snažím žiť, preto to študujem a preto tu o tom píšem…
