Trochu iný pohľad na prevenciu

Prevencia je taký západný pojem a všetci ho poznáte, tak začnime tým. Čo si pod tým predstavíte? Preventívnu prehliadku, nejaké krvné testy, tlak… u zubára niečo iné, na gynde ešte horšie, ale predstavíte si vyšetrenia! Tie vyšetrenia sa volajú preventívne, lebo na ne idete aj keď máte pocit, že vám asi nič nie je, aale čo keď… A tu niekde pre väčšinu ľudí prevencia začína a končí. Väčšina ľudí nejak žije, veľmi sa nezamýšľa, či zdravo, lebo však na preventívke to zistia (väčšinou, niekedy…). Keď to necháte na lekárov, tak u tých lekárov nakoniec aj skončíte, to je môj názor. Ak vám to nevadí, tak ďalej ani nečítajte.

Človek by mal podľa mňa v prvom rade riešiť zdravie sám. Sám nad tým rozmýšľať, sám sa snažiť a nečakať na nejakých spasiteľov, odborníkov a špecialistov. Sami žijete vo svojom tele, cítite sa, sami by ste mali najlepšie vedieť, čo vám robí a nerobí dobre. Veľmi to nevieme, lebo nás to nikto neučil a hlavne sa nám nechce. Je to námaha a sústredenie ako čokoľvek iné a sú aj zábavnejšie veci ako sa pozorovať (hypochonder by asi oponoval).

No a keby sa nám už náhodou chcelo trochu sa vlastným zdravím zapodievať, tak zistíme, že o ňom vieme zúfalo málo. Z biológie si pamätáme nejaký základ, ale ten končí niekde pri základnej anatómii. Od detstva máme vštepených pár elementárnych pravidiel ako, že nemáme zabudnúť dýchať, pravidelne vylučovať a že nemáme sedieť na studenej zemi, keď je v mesiaci písmeno R a tiež to tam niekde končí.

No a potom dlho, dlho nič, prázdno… Potom možno tá preventívka. Keď sa snažia, tak vám niečo nájdu, však lebo len zle vyšetrený pacient nemá žiadnu diagnózu. No a potom už to ide ako v bludnom kruhu, doktori, choroby, vyšetrenia, lieky a tak.

Ale v každom tom kroku je to na vás, v každom to môžete zobrať do vlastných rúk, preberať zodpovednosť, začať sa o seba starať, zaujímať a tak. Ja som bola vždy za ľahšie a pohodovejšie cesty, no a v tomto prípade je asi logické, že najjednoduchšie to bude riešiť hneď na začiatku, čiže keď vám ešte nič nie je.

Hlavnou zásadou čínskej medicíny je liečiť chorobu kým ešte ani nenastala. Ono to znie dosť hypochondricky, ale keď sa chcete vyhnúť doktorom a liekom, tak toto je presne to neinvazívne štádium pred tým. A nemajte obavy, tak ako vám doktor na preventívke niečo nájde, keď sa trochu snaží, tak vám to nájdem aj ja, aj mnohí ďalší.

Jedna z definícií zdravia je, že je to dynamický balanc. V preklade, že 100% zdraví nie ste vlastne skoro nikdy, ale s tým sa treba zmieriť asi ako s faktom, že vždy sa nájde niekto ešte trochu krajší od vás. Zdravie treba vnímať ako proces, nie je to stav. Podstatné je, aby ste boli vždy medzi tými zdravými a peknými, to sa snáď zhodneme!

No a teraz trochu vzdelania. K lekárovi idete, keď sa cítite fakt chorí. Niekto sa cíti chorí skôr, niekto neskôr, ale už to tak musíte nejak vyhodnotiť, že teda nie ste okay. Ale je kopu vecí, s ktorými poväčšine nikto za lekárom nechodí (lebo však nie ste hypochonder) a vyhodnocujeme ich už ako normálne a bežné. Taak napríklad: príležitostná bolesť hlavy, nádcha, suchá koža, pálenie očí, nadúvanie alebo zlé trávenie, vyrážky, predmenštruačný syndróm, bolestivá menštruácia, celulitída, zápcha, herpes, kútiky, mykózy, občasné pískanie v ušiach, bolesť chrbta, lámavé nechty, nízky tlak či občasné búšenie srdca, nespavosť… Kto má aspoň 2-3 z toho nech sa hlási! Za patologické sa tieto symptómy považovať nedajú, ale každý svedčí o nejakej ľahkej nerovnováhe organizmu.

Kedy to začať riešiť? No logicky, keď tie problémy pretrvávajú dlhšie a pravidelne alebo keď ich je viac. A prečo? No aby ste chorobu riešili skôr než začne, lebo vtedy to ide ľahšie, jednoduchšie, neinvazívnejšie. Je jednoduchšie telo len vylaďovať a balancovať, ako liečiť. A hlavne, keď sa nebudete ignorovať, tak sa to naučíte postupne vylaďovať aj sami. Každý organizmus je individuálny a funguje mierne inak, nie je univerzálny recept pre všetkých, musíte zistiť, čo vaše telo potrebuje ako chce a vie fungovať.

Úprimne, ja som vždy chcela liečiť radšej zdravých alebo zdravších ľudí ako tých strašne chorých. Je to jednoduchšie, príjemnejšie, zábavnejšie, aj výsledky vidno rýchlejšie, ľudia nie sú tak v strese…