Doba nás donútila športovať individuálne. Poväčšine sme zistili, že sa to dá. Viem behať aj bez toho, aby som pri tom rozprávala😉 Viem rátať do 20, narovnať si chrbát, podsadiť panvu, aj sa dobrovoľne hodiť o zem a robiť angličáky (keď sa hecnem). Viem si sama pustiť hudbu a jógovať alebo strečovať…
V lese sa odrazu viac bojíme ľudí, ako diviakov. A nestretnúť živú dušu nie je scary, ale upokojujúce. Trochu out of comfort zone, trochu change of habits. Objavili sme ďalšie pekné miesta v prírode a zistili sme, že pri troche sebazaprenia vieme športovať aj sami a je to celkom zaujímavé (aj keď po mesiaci mi už občas chýba social contact).
A toto je môj nový sparring na cvičenie! Štandardne mám v aute hodenú karimatku, nejaký expander, švihadlo (aj inline korčule, basketbalku a longboard, keby som sa nudila), ale chcelo to ešte nejakú váhu. A vy ste čo zmenili a objavili na tomto “self mode” športovom režime?
