MTB je presne ten šport, ktorý robím ako doplnkový a príležitostný, čo znamená, že nikdy nevládzem a som z toho zničená. Vždy keď na to sadnem, hovorím si, že si kúpim e-bike. Vždy, keď skončím, poviem si, že mi ho až tak netreba.
Btw e-bikes. Najlepšia vec aká bola vymyslená pre ľudi 50-60+, ktorých cieľom naozaj nie je (a rozhodne by nemalo byť) zničiť sa, ale zašportovať si, hýbať sa a vyvetrať sa. A doplnila by som k cieľovej skupine aj tehotné ženy a inak indisponované osoby, ktoré sa síce majú a môžu hýbať, ale nie do mŕtva.
Lebo ZDROJE TREBA ŠETRIŤ! V každom veku. A vôbec si to neuvedomujeme. Ľudia majú pocit, že športom sa treba zničiť, ísť na hranu, spáliť čo najviac, ísť čo najrýchlejšie. A načo? Robíte ten šport primárne kvôli postave, egu alebo kvôli zdraviu?
Takže odkedy má e-bike, už pár rokov, môj otec (a najazdí na ňom ročne viac, ako ja na aute) a odkedy som sa na tom pár krát vozila ja, tak už je mi jasné, že to nie je bike len pre šalátov, obéznych a lenivých, ale je to super vec, ktorá šetrí zdroje, predlžuje vzdialenosti a možnosti výletov, stabilizuje a posiluje kardiovaskulárny systém (lebo nemusíte ísť ani v kopci na vysoké tepy). A zoberie vás von do prírody, aj keď ste zrovna chceli mať day-off a nechcelo sa vám makať.
O tom, že na tom teraz jazdia aj magori, čo sa nevedia poriadne bicyklovať a ich prioritou je rýchlosť a o tom, že sa na tom dá prizabiť alebo niekoho prizabiť… niekedy inokedy (ja len, že aby bolo jasné, že si uvedomujem aj túto tienistú stránku veci, lebo všetko má tienistú stránku… „It is all about balaceo“)
